Tajomné východoslovenské mohyly

Povesť

Nevieme presne kto boli tí ľudia, vieme len, že boli pastieri a roľníci. Nezachovali sa po nich žiadne príbytky len tajomné mohyly. Žili v starej dobe bronzovej (2300 rokov pred Kristom) na hrebeňoch hôr východného Slovenska. Usadili sa na málo úrodných pôdach. Lesy, ktoré sa tam vtedy nachádzali, vyklčovali, pásli dobytok a obrábali pôdu. Títo ľudia okrem Slovenska osídlili aj južné oblasti Poľska, západ Ukrajiny a oblasti Sedmohradska.

Ich mohyly sú fascinujúce a je to ich jediná stopa, ktorá po nich zostala. Mohyly vytvárajú dlhé pohrebiská na hrebeňoch vrchov tiahnuce sa niekoľko kilometrov. Mohyly mali priemer 5 – 22 m a boli vysoké 50 - 80 cm, najvyššia merala dokonca 4 metre. Zhotovovali sa z hliny a pochovávanie bolo kostrové aj žiarové. V kostrových hroboch ležia mŕtvy na boku v skrčenej polohe. Vybavenie hrobov bolo veľmi skromné – išlo väčšinou o keramiku a kamenné nástroje.

Pohrebný rituál v staroveku bol veľmi zložitý a niekedy trval viac ako mesiac. Najskôr sa vybrala lokalita pre mohylu, potom sa vykopal hrob v podobe malej jamy, ktorý sa obklopil symbolickým jarkom, ktorým sa mal chrániť mŕtvy pred nečistými silami a takto sa oddeľovalo posvätné od svetského. Hrob sa najskôr vypálil ohňom, čo bol akt očisty a až potom doňho položili mŕtveho. Na cestu mu dávali keramické nádoby, sekerku, strelku šípa, kus kameňa na výrobu nástrojov a ďalšie predmety. Okolo hrobu niekedy zhotovili konštrukciu mohyly z dvojitých radov kolov a až potom sa navŕšila zemina.

Mohyly sa najčastejšie nachádzali okolo blatných ciest, kade títo ľudia prechádzali a smerovali. Do dnešných čias sa zachovalo viac ako 3000 mohýl na východnom Slovensku.