Zbojník Jánošík

Povesť

Juraj Jánošík sa narodil v roku 1688 v Terchovej. Podľa dobových listín bol zbojníkom. Pôsobil v lesoch medzi Liptovským Mikulášom a Žilinou.

Vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Približne 18 mesiacov zbojníčil – prepadával pocestných.

Pokiaľ ide o územný záber, na ktorom Jánošík so svojimi zbojníkmi pôsobil, v obžalobe sa uvádza: „zbojnickym vudcem stavše sa a tovarišov svých rovne zbojníkov k sebe pritovarivše, v okolitých slávnych stolicách, totižto v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a v jiných, áno i v Sliezsku...“.

Popravili ho v roku 1713 v Liptovskom Mikuláši ako 25-ročného. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Po smrti sa začali o ňom šíriť rôzne povesti. Podľa nich sa na viacerých miestach severného a stredného Slovenska nachádzajú skrýše plné drahokamov a zlatých dukátov z lúpežných prepadnutí.